Marianna Koliová
Problematika identity v cestopisoch Daniela Šusteka
V kontexte dejín slovenskej literatúry 19. storočia je Daniel Šustek relatívne neznámym menom, čo súvisí aj s faktom, že písal takmer výlučne cestopisy (Remeselnícka cesta do Paríža; Remeselnícka cesta cez Turecko a Egypt do Zeme Svätej; Z remeselníckej cesty po Ázii; Z remeselníckej cesty do Ameriky). Žáner cestopisu sa celkovo vyznačuje istou periférnosťou a hraničnosťou na pomedzí dokumentárnej a umeleckej literatúry, pričom do literárneho kánonu sa zvyčajne zaraďujú takí autori, ktorí pestovali iné literárne žánre a popri tom mohli písať aj cestopisy. Napriek tomu, že sa Šustek nevenoval iným literárnym žánrom, predstavuje jeho cestopisná próza veľmi pútavé čítanie, a to aj pre dnešného čitateľa. Nebol pritom reprezentantom inteligencie, pre ktorých bola spisovateľská aktivita príznačná, ale remeselníkom-stolárom. Šustekove cestopisné texty sú zaujímavým interpretačným objektom z hľadiska problematiky identity. V jeho próze sa kríži a prestupuje cestopisný s autobiografickým modom písania, čo je podmienené tým, že Šustekova cestovateľská skúsenosť bola dlhodobého charakteru (1864-1873). Závisí pritom vždy od konkrétnej cestovateľskej, resp. komunikačnej situácie, či sa Šustek vo svojich textoch vymedzuje sociálne/profesijne ako stolár, kultúrne a nábožensky ako Európan a kresťan, etnicky ako Slovák, občiansky ako občan Rakúska-Uhorska, regionálne ako človek prepojený s Horehroním alebo Tirolskom a podľa rodinného stavu ako slobodný muž. Pritom samozrejme nemožno opomenúť fakt, že autor cestopisu je zároveň cestovateľom aj rozprávačom, čo je nutne spojené s istou autorskou štylizáciou a konštruovaním identity v procese narácie, pričom sa reprodukujú určité kultúrne vzorce inherentné dobe.
Klíčová slova: Daniel Šustek - cestopis - autobiografia - vrstevnatá identita
design by Bedřich Vémola