Dana Hučková
Funkcie a podoby pseudonymov v slovenskej literatúre na prelome 19. a 20. storočia
Pseudonymy slovenských autorov z prelomu 19. a 20. storočia boli ovplyvnené nielen estetickými kritériami, ale aj historickými a vývinovými špecifikami národného života a národnej kultúry. Okrem umeleckej motivácie, prednostne spojenej s individualizáciou autorského gesta, ich do značnej miery formovali dobové politicko-ideologické, nacionálne aj iné sociálne problémy (maďarizačný tlak, formovanie národnej identity, ženská emancipácia, sekularizácia apod.). Používanie nepravých, krycích mien zo strachu pred politickým prenasledovaním bolo určujúce už od 50. rokov 19. storočia a priamo súviselo s dobovými politickými pomermi, so stále silnejúcim maďarizačným tlakom uhorskej štátnej moci. Svoje však zohrávali aj psychologické komplexy, povaha a intencia diela, rodový aspekt a i. Vnímanie pseudonymu ako vyjadrenia umeleckého postupu zosilnelo v tvorbe autorov priraďovaných k Slovenskej moderne, ktorých ambíciou bolo nájsť sebe zodpovedajúci spôsob vyjadrenia na pohľad subjektívnych, ale vo svojej podstate univerzálnych ľudských problémov cez prizmu zjatrenej senzibility a kultivovanej náladovosti. Jedným z prejavov vnútroliterárneho hodnotového preskupovania bolo aj s tým súvisiace oslobodenie sa spod zväzujúcej kazajky obrazu básnika ako národného barda a predstavenie seba ako človeka civilného v celej svojej intimite. Zakrytie totožnosti tvorcu pseudonymom bolo priam kultovou súčasťou modernistickej mystifikácie: tvorba bola pre modernistov natoľko intímnou záležitosťou, že používanie pseudonymu sa stalo priam pravidlom.
pseudonymy – slovenská literatúra – 19. storočie
design by Bedřich Vémola
